Ako víla

Autor: Martina Machová | 17.2.2016 o 23:11 | (upravené 7.8.2016 o 0:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

Na seba skromne navlečiem šaty utkané z pavučiny.  

Sú jemnejšie než vzácny hodváb,

ten najdrahší hodváb z Číny.

A čímsi sú posypané,

blyští sa v nich farba každá.

Nie, nie sú to drahokamy, 

ale drobné kvapky dažďa.

Usmejem sa, keď si farbím

pery šťavou z maliny.

Nohy mi šteklia trsy mäkkej trávy, 

postupujem krokmi malými.

Všetky melódie prírody

prenikajú mi do ucha.

V dni, keď sa horúčava prihodí,

nosím si vejár z lopúcha.

V odraze vody na seba hľadím,

v tej chvíli sa víle podobám. 

Nemusím svoje telo zdobiť,

celý les je moja ozdoba. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?