Oči vraha

Autor: Martina Machová | 15.6.2015 o 12:35 | Karma článku: 1,98 | Prečítané:  188x

Nenásytné ruky chniapu, šmátrajú mi po tele, drzo škriabu sa mi po duši.  Pchajú do nej prsty, chcú ju porušiť.

 

A sebecky odtŕhajú kúsočky, 

nech zapadnú do ich duše skladačky. 

 

Zvnútra zožiera ma strach, 

keď telo krája už môj vrah. 

A škrípe hladnými zubami. 

Už cítim, ako hrubými prstami

zabára sa mi do kože. 

Pane Bože, kto mi pomôže?

 

Ale v tom vrchole zúfalstva

zrazu odvaha vo mne narástla. 

A keď už-už mám namále, 

vzhliadnem vrahovi do tváre.

Náhle šok údy mi zamrazí,

cítim len srdca prudké nárazy.

 

Tie oči  som videla, 

tá tvár je mi známa. 

 

Odrazu už rozumiem, 

ten vrah som ja sama. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.


Už ste čítali?