Nádherným príkladom využitia fantastických zverov neobyčajného charakteru je „fénix – pierko – jednorožec – roh“凤毛麟角[fèng máo lín jiǎo]. Tieto slová opisujú niečo nesmierne unikátne, čo sa dá získať asi tak ľahko, ako práve spomenuté pierko fénixa. Jedna stránka o čínskom jazyku uvádza perfektný príklad, ktorý zrejme platí aj u nás: „Pôžičky bez garancie sú dnes vzácne ako pierko fénixa a roh jednorožca“. Tak sa môžete rovno rozbehnúť do starobylých lesov a skúsiť šťastie aspoň s tým pierkom. Alebo, nájsť mladého muža v tomto veku, ktorý vám po pár rande neoznámi, že vlastne nehľadá vzťah, je tiež momentálne vzácne ako roh jednorožca. Prečo? Pretože niektorí (a to bez urážky, samozrejme tam patria aj ženy) majú „srdce - opica – myseľ - kôň“ 心猿意马 [xīn yuán yì mǎ]. Sú rozbesnení, vrtošiví, ako také pojašené opice, s mysľou divokého koňa. U nás povedané, z divých vajec.
A tak som vďaka tejto zámerne zvolenej tematike trafila hneď dva vtáky jedným kameňom, a práve strieľam tretieho, pretože toto je čínska verzia nášho známeho „dve muchy jednou ranou“.一石二鸟 [yī shí èr niǎo], „jeden – kameň – dva – vtáky“.
Na záver by som chcela pridať idióm o žabe. Za ním sa skrýva nasledovný príbeh: V jednej studni si spokojne nažívala žabka. Jedného dňa stretla morskú korytnačku, ktorej sa začala chvastať o tom, ako krásne sa jej tam žije. „Keď som veselá, vyskočím von na okraj studne a keď sa unavím, zasa sa skryjem vo vnútri na dne studne. Občas si len tak lebedím vo vodičke a vystrčím len ústa a oči. Inokedy sa zasa roztopašne čľapkám v blate“, nadšene opisovala svoju idylku. „Korytnačka, prečo sa neprídeš pokochať tou krásou?“. Oslepená touto nádhernou predstavou, korytnačka sa nadšene vrhla k studni, ale len čo vložila jednu nohu dnu, tá sa jej zasekla, druhá sa jej tam ani nezmestila, a tak ju vyľakane vytiahla. Povedala žabe: „A videla si ty už niekedy oceán? Je veľký, mohutný, hlboký. Či na krajinu udrie kruté sucho, alebo obrovská záplava, ani jedno z nich nemá žiadny vplyv na mocný oceán! A preto, len v oceáne možno nájsť naozajstné šťastie!“. Keď počula žaba tieto krásne slová chvály, zostala ticho a bez slova ako obarená...Pochopila, že si len namýšľala, a celý život netušila, že existuje niečo oveľa krajšie, než jej malá studňa. A tak tento idióm označuje obmedzený pohľad na veci. Skladá sa zo slov „ studňa – dno- častica vyjadrujúca privlastnenie – žaba 井底之蛙 [jǐng dǐ zhī wā].
Tak nebuďme zaslepené žaby na dne studne, ani vrtkavé opičie srdcia, a už vôbec nie koňomyšlienkári!
PS: Chcela by som sa na záver ospravedlniť všetkým krásnym zvieratkám, mám ich rada!
