Ako víla

Autor: Martina Machová | 17.2.2016 o 23:11 | (upravené 7.8.2016 o 0:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  128x

Na seba skromne navlečiem šaty utkané z pavučiny.  

Sú jemnejšie než vzácny hodváb,

ten najdrahší hodváb z Číny.

A čímsi sú posypané,

blyští sa v nich farba každá.

Nie, nie sú to drahokamy, 

ale drobné kvapky dažďa.

Usmejem sa, keď si farbím

pery šťavou z maliny.

Nohy mi šteklia trsy mäkkej trávy, 

postupujem krokmi malými.

Všetky melódie prírody

prenikajú mi do ucha.

V dni, keď sa horúčava prihodí,

nosím si vejár z lopúcha.

V odraze vody na seba hľadím,

v tej chvíli sa víle podobám. 

Nemusím svoje telo zdobiť,

celý les je moja ozdoba. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?