Po stopách starého Pekingu

Autor: Martina Machová | 27.5.2012 o 17:04 | (upravené 28.5.2012 o 11:59) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  487x

Dnes bol v Pekingu pre mňa celkom netypický jarný deň. Teploty vzlietli až na bláznivých 34 stupňov, no Pekinkčanov  neodradil tento fakt od toho, aby, ako každý víkend, vybehli do ulíc. S kamarátom som sa po dlhej prechádzke ocitla v modernom a zaľudnenom centre rušného mesta, iba kúsok od novej obchodnej štvrte plnej zahraničných firiem, luxusných hotelov a drahých obchodov.  Mladé aj staršie dámy kráčali s čipkami zdobenými slnečníkmi  či peknými slamenými klobúkmi.  S manželmi a partnermi lietali z obchodu do obchodu, aby uspokojili svoje nákupné chúťky  a doplnili to, čo im doma ešte chýba, prípadne čoho je ešte málo. Pouliční predavači ponúkali turistom rôzne haraburdy a predvádzali ich, plietli sa unáhleným ľuďom do cesty. Občas sa niekto zasnene zastavil, aby niečo vyťukal v mobile, alebo si niečo rozmyslel, a tak nás vždy zabrzdil. Nervózne sme kľučkovali pomedzi ľudí. No po pár minútach sme sa náhle ocitli v inom svete, v tichej uličke na dvore bývalého domu spisovateľa Lao Še.

Dom Lao Še sa skrýva len neďaleko významnej nákupnej ulice Wangfujing. Zrazu sa človek cíti ako v starej Číne a zabudne na to, čo sa deje okolo nás v súčasnosti. Snaha o ekonomický rast, modernizáciu, rozvoj medzinárodných vzťahov a obchodu. Sediac na lavičke v malom uzavretom dvore typického čínskeho domu  sa snažím predstaviť si život spisovateľa, ktorý počas svojho života zažil veľa spoločenských a politických zmien na ceste k terajšej Číne.  Keďže je dvor uzavretý, takmer nepočuť hluk áut a iných mestských šeliem, ktoré zúrivo vrčia všade naokolo. Len my a Lao Še. No kto bol vlastne tento muž, a prečo si ho Číňania tak vážia, že otvorili toto pamätné múzeum a pomenovali po ňom aj známu pekingskú čajovňu?

Lao Še, narodený v roku 1899 v Pekingu, sa začal venovať písaniu počas svojho štvorročného pobytu v Londýne, kde sa stretol s dielami Charlesa Dickensa. Tie sa mu natoľko zapáčili, že sa rozhodol napísať vlastné romány a divadelné hry. V tých často zobrazoval život bežných ľudí, ich neľahký boj s tvrdou spoločnosťou a snahu o lepší život. Táto snaha však často nepriniesla vytúžené ovocie, ako napríklad v autorovom najznámejšom diele Rikšiar. S hlavným hrdinom, chudobným chlapcom Siangom, ktorý sa vlastnými silami vypracoval na rikšiara, sa osud tvrdo zahral a nedoprial mu žiť dôstojne a šťastne až do smrti. Lao Še však napísal aj humorné a satirické diela a eseje venujúce sa protijaponskej tematike v období vojny týchto dvoch krajín (1937- 1945). Lao Še pôsobil v mnohých kultúrnych a intelektuálnych spolkoch , stal sa prezidentom Pekingskej federácie literatúry a umenia a viceprezidentom Čínskej literárnej federácie. Okrem Londýna žil istú dobu aj v Spojených štátoch a Singapure, kde vyučoval čínsky jazyk a zároveň zoznamoval verejnosť s čínskou kultúrou. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky sa však vrátil domov do Pekingu, kde sa presťahoval do tohto domu. Priatelil sa s mnohými významnými osobnosťami a intelektuálmi, no získal si aj obľubu širokej verejnosti. Získal tak prezývku „Umelec ľudu" alebo „Majster jazyka".

Rok 1966 a začiatok Kultúrnej revolúcie Mao Ze Donga bohužiaľ nepriniesol pozitívne zmeny do života nášho „Umelca ľudu". Napriek svojej obľúbenosti a prínosom pre čínsku literatúru a divadlo bol ako tisícky iných umelcov ostro kritizovaný. Neustále ho prenasledovala červená  garda, ktorej cieľom bolo  vybudovať novú Čínu, a do tej nemali patriť zastaralé tradície minulosti. Zažil verejné zahanbenie a násilie spáchané gardami, ktoré sa tak snažili odradiť ostatných umelcov od akejkoľvek kritiky komunistickej strany. Lao Še a jeho rodina si takto vytrpeli nespravodlivé zaobchádzanie a mnoho problémov. Či už kvôli tomu alebo z iných dôvodov, sa spisovateľ  v tom istom roku rozhodol opustiť tento svet. Podľa oficiálnych dokumentov v tichosti odišiel z domu a utopil sa v pekingskom jazere Taiping. Napriek tomu, že už je to takmer päťdesiat rokov, Lao Še  naďalej zostáva tu a prihovára sa ľuďom nielen v Číne prostredníctvom svojich románov a divadelných hier. Medzi  jeho najznámejšie diela patria Rikšiar, Čajovňa, Štyri generácie pod jednou strechou. Jeho pamätný dom nájdete tam, skrytý v starých uličkách nového Pekingu.

„Som vojak na bojisku literatúry. Používam pero ako zbraň a krvácam na papier." Lao Še

 

 

 

Referencie:

http://sunworlddynastyhotel.com/lao-she-memorial-hall/

http://bratislava.olx.sk/se-lao-riksiar-iid-124785737

http://history.cultural-china.com/en/59History7534.html

http://www.britannica.com/EBchecked/topic/330153/Lao-She

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?