Po stopách starého Pekingu

Autor: Martina Machová | 27.5.2012 o 17:04 | (upravené 28.5.2012 o 11:59) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  493x

Dnes bol v Pekingu pre mňa celkom netypický jarný deň. Teploty vzlietli až na bláznivých 34 stupňov, no Pekinkčanov  neodradil tento fakt od toho, aby, ako každý víkend, vybehli do ulíc. S kamarátom som sa po dlhej prechádzke ocitla v modernom a zaľudnenom centre rušného mesta, iba kúsok od novej obchodnej štvrte plnej zahraničných firiem, luxusných hotelov a drahých obchodov.  Mladé aj staršie dámy kráčali s čipkami zdobenými slnečníkmi  či peknými slamenými klobúkmi.  S manželmi a partnermi lietali z obchodu do obchodu, aby uspokojili svoje nákupné chúťky  a doplnili to, čo im doma ešte chýba, prípadne čoho je ešte málo. Pouliční predavači ponúkali turistom rôzne haraburdy a predvádzali ich, plietli sa unáhleným ľuďom do cesty. Občas sa niekto zasnene zastavil, aby niečo vyťukal v mobile, alebo si niečo rozmyslel, a tak nás vždy zabrzdil. Nervózne sme kľučkovali pomedzi ľudí. No po pár minútach sme sa náhle ocitli v inom svete, v tichej uličke na dvore bývalého domu spisovateľa Lao Še.

Dom Lao Še sa skrýva len neďaleko významnej nákupnej ulice Wangfujing. Zrazu sa človek cíti ako v starej Číne a zabudne na to, čo sa deje okolo nás v súčasnosti. Snaha o ekonomický rast, modernizáciu, rozvoj medzinárodných vzťahov a obchodu. Sediac na lavičke v malom uzavretom dvore typického čínskeho domu  sa snažím predstaviť si život spisovateľa, ktorý počas svojho života zažil veľa spoločenských a politických zmien na ceste k terajšej Číne.  Keďže je dvor uzavretý, takmer nepočuť hluk áut a iných mestských šeliem, ktoré zúrivo vrčia všade naokolo. Len my a Lao Še. No kto bol vlastne tento muž, a prečo si ho Číňania tak vážia, že otvorili toto pamätné múzeum a pomenovali po ňom aj známu pekingskú čajovňu?

Lao Še, narodený v roku 1899 v Pekingu, sa začal venovať písaniu počas svojho štvorročného pobytu v Londýne, kde sa stretol s dielami Charlesa Dickensa. Tie sa mu natoľko zapáčili, že sa rozhodol napísať vlastné romány a divadelné hry. V tých často zobrazoval život bežných ľudí, ich neľahký boj s tvrdou spoločnosťou a snahu o lepší život. Táto snaha však často nepriniesla vytúžené ovocie, ako napríklad v autorovom najznámejšom diele Rikšiar. S hlavným hrdinom, chudobným chlapcom Siangom, ktorý sa vlastnými silami vypracoval na rikšiara, sa osud tvrdo zahral a nedoprial mu žiť dôstojne a šťastne až do smrti. Lao Še však napísal aj humorné a satirické diela a eseje venujúce sa protijaponskej tematike v období vojny týchto dvoch krajín (1937- 1945). Lao Še pôsobil v mnohých kultúrnych a intelektuálnych spolkoch , stal sa prezidentom Pekingskej federácie literatúry a umenia a viceprezidentom Čínskej literárnej federácie. Okrem Londýna žil istú dobu aj v Spojených štátoch a Singapure, kde vyučoval čínsky jazyk a zároveň zoznamoval verejnosť s čínskou kultúrou. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky sa však vrátil domov do Pekingu, kde sa presťahoval do tohto domu. Priatelil sa s mnohými významnými osobnosťami a intelektuálmi, no získal si aj obľubu širokej verejnosti. Získal tak prezývku „Umelec ľudu" alebo „Majster jazyka".

Rok 1966 a začiatok Kultúrnej revolúcie Mao Ze Donga bohužiaľ nepriniesol pozitívne zmeny do života nášho „Umelca ľudu". Napriek svojej obľúbenosti a prínosom pre čínsku literatúru a divadlo bol ako tisícky iných umelcov ostro kritizovaný. Neustále ho prenasledovala červená  garda, ktorej cieľom bolo  vybudovať novú Čínu, a do tej nemali patriť zastaralé tradície minulosti. Zažil verejné zahanbenie a násilie spáchané gardami, ktoré sa tak snažili odradiť ostatných umelcov od akejkoľvek kritiky komunistickej strany. Lao Še a jeho rodina si takto vytrpeli nespravodlivé zaobchádzanie a mnoho problémov. Či už kvôli tomu alebo z iných dôvodov, sa spisovateľ  v tom istom roku rozhodol opustiť tento svet. Podľa oficiálnych dokumentov v tichosti odišiel z domu a utopil sa v pekingskom jazere Taiping. Napriek tomu, že už je to takmer päťdesiat rokov, Lao Še  naďalej zostáva tu a prihovára sa ľuďom nielen v Číne prostredníctvom svojich románov a divadelných hier. Medzi  jeho najznámejšie diela patria Rikšiar, Čajovňa, Štyri generácie pod jednou strechou. Jeho pamätný dom nájdete tam, skrytý v starých uličkách nového Pekingu.

„Som vojak na bojisku literatúry. Používam pero ako zbraň a krvácam na papier." Lao Še

 

 

 

Referencie:

http://sunworlddynastyhotel.com/lao-she-memorial-hall/

http://bratislava.olx.sk/se-lao-riksiar-iid-124785737

http://history.cultural-china.com/en/59History7534.html

http://www.britannica.com/EBchecked/topic/330153/Lao-She

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?